Terapia PCA alebo terapia zameraná na človeka, niekedy označovaná ako rogeriánska psychoterapia podľa jej zakladateľa Carla R. Rogersa, je jedným z najúspešnejších psychoterapeutických smerov.
Carl Rogers považoval za základnú motivačnú silu človeka jeho tendenciu k aktualizácii, t. j. tendenciu naplniť všetky možnosti človeka ako samostatného organizmu. Preto je to klient, a nie psychoterapeut, kto stojí v centre diania.
Psychoterapia zameraná na osobu sa vyznačuje nedirektívnym zameraním na klienta, čo je v porovnaní s inými psychoterapeutickými smermi významná inovácia. Táto terapeutická metóda vychádza z predpokladu, že každý človek je schopný zmeny a že práve on sám najlepšie vie, čo je pre neho dobré. Klient je odborníkom na svoj vlastný život, a preto vie, akým smerom by sa mala zmena uberať. V terapii je klient povzbudzovaný k aktivite a analýze problému, s ktorým prichádza na terapiu, zatiaľ čo terapeut s klientom rezonuje a podporuje ho v jeho vlastnej aktivite a myslení.
Terapia PCA sa teda veľmi líši od iných terapeutických prístupov, napr. od psychoanalytickej terapie, v ktorej psychoterapeut analyzuje minulosť klienta a vyvodzuje z nej závery, zatiaľ čo klient je v podstate v pasívnej úlohe.
Bezpodmienečné prijatie
Psychoterapia zameraná na človeka prichádza s revolučnou myšlienkou, ktorou je bezpodmienečné pozitívne prijatie. Tvrdí, že ľudia budú určite lepšie fungovať, keď sa im v detstve a vo výchove dostane bezpodmienečného prijatia. To znamená, že ak ľudia od útleho veku cítia, že ich rodičia a okolie si ich cenia pozitívne, aj keď ich postoje, správanie a pocity nie sú úplne ideálne. Psychoterapeut sa potom snaží nahradiť toto bezpodmienečné prijatie vytvorením takých podmienok na psychoterapeutických sedeniach, aby sa klient nebál hovoriť o svojich problémoch a o obavách, ktoré sú s ich riešením spojené.
Úloha terapeuta v psychoterapii PCA
Na rozdiel od iných terapeutických smerov psychoterapeut nepoužíva techniky. Na porovnanie sa ponúka kognitívno-behaviorálna terapia, ktorá prostredníctvom praktických cvičení dokáže potlačiť príznaky psychických ťažkostí. Pri PCA psychoterapeut pracuje s liečivou tendenciou v samotnom človeku, pričom vychádza z absolútneho prijatia klienta, podporuje jeho autenticitu a vyjadruje maximálnu možnú mieru empatie. Tento rozdiel je badateľný v porovnaní napríklad so systemickou terapiou alebo klasickou psychoanalýzou, kde je psychoterapeut naopak tradične chladný. Terapeut PCA sa počas celej terapie snaží byť autentický, vnímavý a otvorený nielen voči sebe, ale aj voči druhej osobe. V terapii PCA by sa psychoterapeut nemal skrývať za maskou odborníka. Terapeut plne rešpektuje spôsob a tempo, akým chce klient v terapii pokračovať. Terapeut povzbudzuje klienta k vyjadrovaniu vlastných pocitov, k spontánnosti, k blízkosti k ľuďom a k vzájomnej spolupráci.
Výsledky terapeutického pôsobenia
Terapia PCA je účinná pri väčšine duševných ochorení, ale aj pri menších ťažkostiach. Pomáha najmä klientom s nízkym sebavedomím, skresleným sebavnímaním a sebahodnotením. S primeranou podporou terapeuta pomáha klientovi dosiahnuť väčšie sebaurčenie a autonómiu klienta Prejavuje sa aj zmenami v osobnosti klienta, a to smerom, ktorý klient chce a pre ktorý je pevne rozhodnutý.