Časť odevu, ktorý pred pár storočiami bol vyhradený len pre pánov boli nohavice. Ženy nosili sukne, alebo šaty. V tom období bolo nemysliteľné aby si žena obliekla túto časť odevu.

Niečo z histórie nohavíc.
Za objavenie nohavíc vďačíme v podstate jazdcom. Prvé nohavice sa objavili ešte pred našim letopočtom u Keltov a Nemcov. Tento typ odevu im dovoľoval pohodlne sedieť a jazdiť na koňoch. Postupne tak nahrádzali  bedrové rúška, ktoré v tom čase nosili muži aj ženy. V 3 – tom storočí nášho letopočtu sa dostali aj do Grécka, kde ich zo začiatku považovali za barbarskú módu. Vláda ich nosenie trestala vyhostením a zabavením majetku, ale aj napriek tomu si nohavice získavali väčšiu a väčšiu popularitu.
Móda v Európe
Predchodcami nohavíc v Európe boli pančuchy. Pletené pančuchy sa objavili pred viac ako 1500 rokmi. Postupne sa na ne zabudlo, ale svojho veľkého návratu sa dočkali v 13 – tom storočí. V tom čase už ale obyvatelia starého kontinentu poznali nohavice. Aj keď išlo zo začiatku o odsúdenia hodný kus odevu (hlavne z pohľadu cirkvi), našiel si v našich končinách miesto. Rytieri, bojovníci a hlavne jazdci na koňoch si ho nevedeli vynachváliť.  Prvým najznámejším majiteľom nohavíc bol francúzsky panovník – kráľ Filip VI.

Krátke či dlhé?
Rôzne strihy, použitie rôznych materiálov a farieb – tento „barbarský“ odev dostali zelenú a krajčíri popustili uzdu svojej fantázii. V tom čase sa nosili krátke nohavice ukončené krajkou, alebo čipkou. Boli úzke, ale aj široké a podkasané (na prvý pohľad pripomínali sukne). K nim sa nosili pletené pančuchy rôznych farieb.
Oblečenie aj pre dámy
Postupom času sa nohavice predlžovali a pančuchy skracovali – až z nich vznikli ponožky. Do šatníkov žien sa nohavice dostali pomerne nedávno. V 19 – tom storočí s týmto nápadom prišla Amelia Jenks Bloomer, ktorá sa ich snažila presadiť vo Veľkej Británii. Miesto úspechu sa dočkala len výsmechu. Ženy sa o tento kus odevu začali vážnejšie zaujímať až koncom 19 – teho storočia. Od tých čias sú povinnou výbavou každej ženy.