Každá krajina má svoj štátny rozpočet. Pri vzniku štátnych rozpočtov, boli štátne výdavky považované iba za nevyhnutné zlo, ktoré musí prísť mimo toho dobrého. Systém bol nastavený tak, aby štátne výdavky boli obmedzené, aby sa jednalo o čo najmenšiu sumu. Táto metóda sa nazývala Lacná vláda. Avšak v období trhovej ekonomiky sa táto metóda rapídne zmenila. Výdavky štátu sa začali chápať ako podstatné. A dokonca sa v praxi časom ukázalo, že štát na tomto novom chápaní podstaty výdavkov začal bohatnúť. Vynaložené peniaze sa mu teda viacnásobne vrátili späť. Z tohto teda vyplýva, že bilancia výdavkou štátu sa mení.

 

Aj Slovenská republika musela a musí mať dohľad nad touto bilanciou svojho štátu.

Musí mať teda dohľad nad:
I.         Daňovými príjmami
II.       Nedaňovými príjmami
III.     Príjmami zo splácania úverova pôžičiek
V týchto troch prípadoch sa jedná o príjmy SR.
Pod výdavky sa teda zahrňuje následujúce:
I.        Transfery, verejná spotreba občanov, verejná spotreba štátu a nakoniec štátny dlh
II.      Kapitálové výdavky
III.    Úvery, pôžičky a účasť na majetku

Takéto zhrnutie príjmov a výdavkou musí štát robiť každý rok, aby nestratil prehľad. Samozrejmé je, že štátny rozpočet sa musí držať v pluse. Vtedy môžme povedať, že máme schopnú ekonomiku i štát. Ak je však štát každoročne stratový, následujúci rok zakaždým platí dlhy, čiže o to menej peňazí má každoročne štát menej peňazí pre seba a tým pádom i pre svojich občanov a rozvoj ich miest a obcí.

Každý štát má svoje rozpočtové pravidlá, ktoré musí každý dodržiavať. Pravidlá by mali byť nastavené tak, aby bol štát každoročne v pluse.
Musia sa teda dodržiavať pravidlá, aby štátne výdavky neboli vyššie ako jeho príjmy, pretože tým sa ohrozuje celá štruktúra nášho štátu. A samozrejme budeme na to doplácať my, občania. Buď sa nám navýšia dane, alebo zdražejú ceny v obchodoch. Takisto sa štát prestane starať o rozvoj našich miest a obcí.