Témou posledných dní na Slovensku sú požiadavky lekárov na vyššie platy. Celý tento dlho neriešený problém delí spoločnosť na tábory, ktoré s tým buď súhlasia a požiadavky lekárov podporujú alebo na druhej strane stoja ľudia, ktorí si myslia, že vzhľadom na príjmy ostatnej časti pracujúcich sú ohodnotení adekvátne.

Neuveriteľný protest kanadských lekárov

Zaujímavým je prípad z kanadského Quebecu, ktorý je prejavom nevšednej súdržnosti a ľudskosti. Protesty si väčšinou spájame s požiadavkami či už na zvýšenie platov alebo zlepšenie podmienok, ale prípad zo spomínaného kanadského mesta si zaslúži náš obdiv a poklonu. Tamojší lekári sa totiž spojili a zorganizovali protest, v ktorom odmietli zvyšovanie svojich miezd. Argumentovali tým, že navýšením platov iba lekárom už nezostanú financie pre ostatných kolegov a spolupracovníkov, ktorí častokrát pracujú v náročných podmienkach, a takisto sa snažia o navýšenie financií na zlepšenie služieb v zdravotníctve. Podstatou protestu je vlastne spolupatričnosť rovnomernejšie rozdelenie peňazí. Za toto klobúk dole. Tento prístup by mal byť vzorom a inšpiráciou aj pre našich lekárov, ak majú skutočný záujem o zlepšenie kvality v poskytovaní služieb a sú si vedomí podstaty svojej práce. Ľudia na Slovensku nad touto informáciou len neveriacky krútia hlavou a nechápu, že to môže byť pravda. Česť výnimkám, ale lekári u nás premýšľajú úplne opačne a bojím sa, že prístupu, aký majú k problematike v Kanade, by sme sa u nás nedočkali.

Aká je situácia u nás

Rozoberme si to trocha podrobnejšie: každý dospelý Slovák odvádza každý mesiac 60 euro do zdravotnej poisťovne, prípadne zaňho platí zamestnávateľ alebo Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. V prípade onemocnenia si za lieky musí priplácať či kupovať ich v plnej sume. Cena zdravotného preukazu je 20 euro a ak máte záujem objednať sa na vyšetrenie na určitý čas, takisto to nie je zadarmo. A to nespomíname prácu zdravotných sestier, bez ktorých by si lekári asi ťažko pomohli, keďže gro starostlivosti o pacienta je na ich pleciach. Tejto realite sa prizeráme už roky, netvrdíme, že sa medzi lekármi nenájdu výnimky, ale prevažná väčšina z nich je povýšenecká, večne nespokojná, a tak si to nakoniec vždy odnesie podriadený alebo pacient. O nemocniciach ani nehovoriac, po zavedení hygienických balíčkov sa tvárime akoby sme vynašli teplú vodu a pritom v zahraničí je to úplne bežná prax. U nás si do nemocnice musíte doniesť všetko z domu, pacient je rukojemníkom poisťovní, ktoré odmietajú preplácať modernejšie lieky a novú liečbu aj napriek tomu, že bežný človek si poistenie poctivo platí celý život. A lekári stále protestujú za svoje vyššie mzdy a iba niekde v pozadí spomenú aj záujem o zlepšenie lekárskej starostlivosti.